Incident isto zabolel, ale chcem, aby poučil. Keď skončíš školu, málokoho bude zaujímať, že si mala červený diplom a prospechové štipendium. Budú ich zaujímať iba Tvoje schopnosti. Ba čo viac, bude ťažké nájsť prácu primeranú Tvojim ambíciám a budeš sa musieť vypnúť k vyššiemu výkonu a využiť všetky svoje schopnosti, aby si sa zaradila tam, kde Ťa to bude baviť.
Ich postoje ma vrátili do mojich študentských čias. Tiež som ťažko niesol iné ako jednotky a vždy som sa snažil o čistý štít. Dnes by som už svoje študijné výsledky hodnotil úplne inak. Čo si sa naučil? Čo Ti to dalo do života? Ako to môžeš využiť? Moje jednotky a dvojky sú starostlivo založené v archíve. Ani červeným diplomom a oceneniami som dosiaľ nikoho mimo mojej fakulty a rodiny neohúril. Iste, poctivý prístup k štúdiu pomôže vybudovať poctivý prístup k pracovnému životu. Ale to sa dá aj bez najlepších známok.
Uznávam, že naše hodnotenie prišlo náhle. Možno ani nestihli vytušiť, že to nemusí byť maximum. A navyše niet priestoru na opravu. Mohli sme im priebežne naznačiť, ako na tom sú. Ešte po 8 týždňoch semestra by však boli na tom takmer všetci v skupine rovnako na najvyššej úrovni. Bola radosť ich sledovať pri práci. Svojím nadšením zapaľovali aj nás. Potom ale prišlo sklamanie v súťaži na veľtrhu, za ním hneď Veľká noc, nápor zápočtoviek v iných predmetoch a iné povinnosti. Vtedy sa náš výberový predmet, hoci aj pre ne možno dosť zaujímavý, dostal na vedľajšiu koľaj. A tam sa ukázal rozdiel medzi študentmi v prístupe a pribudli dôvody na zníženie hodnotenia.
Takže ruku na srdce: dali ste predmetu maximum? Nie? Tak potom sa nečudujte, že to nie je Á-čko. A zvlášť z predmetu o podnikaní, kde nejde o vedomosti, ale o zručnosti a postoje!
Verím, že keď opadnú emócie, tak to dievčatá pochopia a nebudú hľadať príčiny vo všetkých ľuďoch a okolnostiach okolo nich. Držím im v tom palce.