reklama

Sloboda v mojej práci

Dokedy ešte budeš v školskom systéme? Neláka Ťa to do súkromnej sféry? Podobné otázky som dostával pred desiatimi rokmi od kamarátov, s ktorými sme zažili kopu životných zážitkov v AIESEC-u. Najaktívnejší rovesníci odtiaľ mierili po škole za dobre platenými džobmi do veľkých spoločností. Súc na fakulte už nejaký ten piatok som si vtedy pre seba túto otázku vyriešil: viac ako výška platu ma láka sloboda v mojej práci, autonómia v rozhodovaní, čomu sa chcem venovať, možnosť riadiť si množstvo svojej práce a oddychu, a taktiež aj tolerantní a vyspelí kolegovia liberálnej katedry progresívnej fakulty. Mení sa však doba, mení sa aj moje vnímanie a vo vydaní 2014 už situáciu vidím inak.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Prečítal som si knihu Svoboda v práci (k nej web). Na príkladoch asi desiatich súkromných spoločností a ich osvietených lídrov americkí autori opisujú, ako sa preklopením zošnurovaného hierarchického systému s presne vymedzeným priestorom pre pracovníkov na rovnostársku plochú štruktúru s otvorenými vzťahmi docielilo uvoľnenie potenciálu zamestnancov, ktoré viedlo k úspechu ich spoločností i k nadšeniu zamestnancov pre ich prácu. Na konkrétnych príkladoch ukazuje nielen to, čo je dôležité pre dosiahnutie takého stavu, ale aj ako možno vykonať potrebné zmeny v zabehnutých štruktúrach existujúcich organizácií.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Hoci obsah knihy nie je pre mňa (vďaka skúsenostiam z dobrovoľníckej práce) revolučný, zaujalo ma vysvetlenie, že sloboda v práci stojí na troch pilieroch:

  • samostatnosť - možnosť slobodne si vybrať, čo a ako budem robiť,

  • spolupatričnosť - spoločná vízia a ciele členov spoločnosti, ktoré motivujú spraviť o krok naviac a trúfnuť si aj na väčšie prekážky a vedú k blízkym otvoreným vzťahom v efektívnom tíme,

  • kompetencia - využitie potenciálu jednotlivca, ktorý robí to, čo ho baví a na čo má schopnosti a má priestor na svoj rast.

Teda sloboda v práci sa nedosiahne iba poskytnutím primeranej samostatnosti pracovníkom. Tá osamotená vedie k anarchii. Ak má organizácia produkovať kvalitné výsledky a zároveň podnietiť pracovníkov, musí stáť na všetkých troch pilieroch! Okrem samostatnosti aj systém, patričnú spoluprácu a rast ľudí.

Ako sú tieto podmienky splnené na našej fakulte z môjho pohľadu?

Samostatnosť hodnotím na 90 percent. Fakulta mi nerobí prekážky a podporila dosiaľ všetko, čo som chcel robiť v súlade s poslaním vzdelávať a skúmať. Platia slová predchádzajúceho dekana: každého zaradiť tam, kde sa dobre cíti, a vytvoriť mu na prácu patričné podmienky. Ideál kazia snáď len občasné situácie, keď nás vzdelávací systém zvonku núti plniť kritériá akreditácie aj spôsobmi, ktoré sledujú viac formu ako obsah.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Tretí pilier, kompetencia, je hlavne v mojich rukách. Priestor na rozvoj môjho potenciálu dostávam, no fakulta sa mi oň nestará. Nanajvýš vďaka systému občas človeku spadnú do lona povinnosti, ktoré ho napokon obohatia, no nie je to kvôli rozvoju jeho kompetencií, ale kvôli potrebe splniť záväzky fakulty. Dlho mi to tak stačilo, nových výziev som si nachádzal aj sám dosť. V poslednej dobe však narážam na hranice rozvoja a stále intenzívnejšie sa ma dotýkajú problémy, ktoré znechucujú aj kolegov a na ktorých riešenie (zlepšovanie výskumu i výučby) sa potrebujeme spojiť viacerí na fakulte do užšieho tímu. Takže tento pilier šiel v poslednej dobe dolu na aktuálnych 40 percent.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Najväčšie rezervy vidím v spolupatričnosti, ktorá je splnená na ledva 10 percent. Strategické smerovanie fakulty síce zapísané je, ale koľkí z aktuálnych členov akademickej obce sú s ním stotožnení? Koľkí z nás prispeli k jeho tvorbe a majú s ním zladené svoje osobné smerovanie? Ako často a koľkí o tom diskutujeme? Koľkí z nás pociťujú synergický efekt tímu v každodennej práci? Možno v začiatkoch fakulty pred vyše 20 rokmi jej zakladatelia vedeli presnejšie, čo chcú dosiahnuť. Tí však postupne z fakulty odchádzajú uvoľňujúc miesto mladším, pričom obnovu tohto procesu som nezaznamenal. Síce sa stále nájde skupina takých, čo si nájdu čas na skvalitňovanie procesov, že občas dáme hlavy dohromady a vymyslíme niečo na zlepšenie, celkovo je to primálo ľudí a venujeme tomu primálo času. A tak musím konštatovať, že v mojom pracovnom živote cítim oveľa viac spolupatričnosti k tímom mimo mojej katedry či fakulty, v ktorých pôsobím tiež. Aj keď sú aj na fakulte okolo mňa inteligentní a dobrí ľudia, primeranú synergiu v rámci základnej štruktúry katedry a fakulty zažívam oveľa zriedkavejšie. Prečo? Odpor informatikov k zbytočným "manažérskym žvástom"? Alebo len časová náročnosť procesov stmeľovania ľudí?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Premýšľam, či sa dá vytvoriť systém na spôsob slobodnej firmy aj v akademickom prostredí, kde je historicky hierarchia daná titulmi a aj keď si väčšina ľudí na našej fakulte na nich už nezakladá, keď ide o dôležité veci (garancia výučby, prideľovanie grantov), vzdelávací systém určovaný zákonom funguje podľa titulov. V prostredí, ktoré je zo svojej podstaty rozdrobené (každá katedra, resp. ešte menšia skupina jej pracovníkov pôsobí v inej oblasti, stará sa o svoje predmety) a rezistentné voči zmene o to viac, že samostatnosť pracovníkov im vytvára klamlivý dojem dostatočnej slobody v práci - "tak čo by sme na tom menili?" V prostredí, kde peniaze prichádzajú nie od príjemcu služby, ale od tretej strany. V prostredí, kde väčšina ľudí pracuje preto, lebo nemá k podnikateľským zručnostiam (predaj, komunikácia so zákazníkom tak, aby som zarobil) vzťah.

Horšie je, že v dnešnej dobe množiacich sa startupov a dynamicky sa rozvíjajúcich spoločností, kde sa hierarchie postupne vyhadzujú na smetisko a schopnosť tímovej spolupráce okolo hlbšej myšlienky sa stáva základným predpokladom fungovania, sa atraktivita práce v ťažko sa prispôsobujúcom vysokom školstve znižuje. A to odrádza aj mnohých najambicióznejších členov obce od priloženia ruky k akademickému dielu naplno.

Spoločným faktorom všetkých projektov slobodných firiem opísaných v knihe bol osvietený a odvážny líder. Súdim, že bez neho to nejde. Šteklí ma zvedavá otázka, ak by sa taký u nás našiel, či by sa slobodnou organizáciou mohla stať aj inštitúcia štátneho školstva.

Michal Žarnay

Michal Žarnay

Bloger 
  • Počet článkov:  30
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Dosiaľ hlavne učiteľ dospelých ľudí a občiansky aktivista. Píšem o tom, na čo práve najviac myslím. Zoznam autorových rubrík:  SpoločnosťŠpanielskoNezaradené

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu