Mám sa tešiť alebo plakať? O Číňanoch kolujú rôzne historky. Najmä o ich (ne)poriadkumilovnosti a hrubých spôsoboch. Môj braček sa pred rokmi veľmi sťažoval na kuchárske maniere ich spolubývajúceho na nemeckom internáte. Neporiadok, špina, smrad, kopa oleja... Dokážem si to celkom živo predstaviť a všeličo poznám aj ja priamo z čínskej reality.
A spomenul som si na to aj v momente, keď sympatický a usmievavý doktorand z Nanjingu, ktorého poznám z našej katedry už dva mesiace, sa prvý raz vyslovil, že "bývať so mnou môže byť pre neho prínosom". Byt sa mu od začiatku páčil, no nájomné sa mu zdalo privysoké. Po zhliadnutí iného bytu však prestal váhať a rozhodol sa nahradiť svoje dočasné dvojmesačné ubytovanie voľnou izbou v "mojom" byte.
A tak sa zdá, že sa mi končí takmer mesačná úplná domáca samota. Pričom ani predtým som si spolubývajúceho moc neužil. 50-ročný technik Javier týždeň pred Veľkou nocou nečakane náhle ukončil svoje učiteľské zastupovanie na strednej škole (alebo ho vyhodili?) a ešte v ten deň zmizli z bytu všetky jeho veci. Aj z tých necelých troch mesiacov však trávil všetky víkendy a sviatky s rodinou v 200 km vzdialenom Logrone, a k tomu bol ešte aj 3 týždne chorý. Napriek tomu mi občasné debaty s ním hodne pomohli v cvičení španielčiny. A navyše, ako jeden z mála Španielov sa snažil aj on po anglicky trochu viac.
Teraz mám namiesto Španiela Číňana, takže španielsky budem, aspoň pre začiatok, zrejme učiť viac ja jeho. A pri súčasnom nadbytku voľných izieb v Zaragoze je nepravdepodobné, že sa k nám niekto čoskoro prisťahuje, zvlášť, keď zrejme nemáme najlacnejší byt. Takže jeden z mojich zámerov bývať so samými Španielmi dostáva vážne trhliny...
Nevadí, Levid je príma spoločník, veselý, príjemný a veľmi priateľský. Pri rozdiele našich kultúr to môže byť pre obidvoch zaujímavé. A čo sa týka správania, tak rozhodne patrí k tým, čo majú uhladenejšie spôsoby. Potvrdil to aj dnes večer, keď pripravil prvú večeru na svoj spôsob - nechal po sebe kuchyňu čistejšiu, než ju odo mňa prebral...
Keď som včera ťahal po ulici jeho obrovský kufrisko na kolieskach, rozmýšľal som, čo je v ňom. Pár vecí ma skutočne prekvapilo: napríklad si z Číny priviezol so sebou varič na ryžu, ktorý sa automaticky vypne podľa jej stavu. A tiež ma skoro šokovalo, keď vytiahol perinu aj s vankúšom, no to je vraj tuná španielskeho pôvodu...
Nuž, teším sa na tie kultúrne rozdiely. A tiež si musím dať pozor, aby som si to u neho nepokazil...