Michal Žarnay
O autorite a (ne)angažovanosti
Všetko je tak, ako má byť. Stav spoločnosti i stav našej mysle. Ak nám niečo vadí, tak je to len odraz našich osobných nedostatkov. Tam vonku všetko do seba zapadá.
Dosiaľ hlavne učiteľ dospelých ľudí a občiansky aktivista. Píšem o tom, na čo práve najviac myslím. Zoznam autorových rubrík: Spoločnosť, Španielsko, Nezaradené
Všetko je tak, ako má byť. Stav spoločnosti i stav našej mysle. Ak nám niečo vadí, tak je to len odraz našich osobných nedostatkov. Tam vonku všetko do seba zapadá.
Môj vzťah k AIESEC vhodne ilustruje nedávny kontakt s Baškou zo súčasného MC. Oslovila ma ako učiteľa na Fakulte riadenia a informatiky Žilinskej univerzity v Žiline, ktorý vie, čo znamená AIESEC pre človeka. Okamžite sa vo mne zapli pozitívne spomienky na cca 16-ročné aktívne pôsobenie okolo tejto čarovnej značky: praktikant v Londýne, iksčejndžák na elsíčku, koordinátor entítí alebo potom neúnavný a vždy pripravený tréner či už pre značku ajtítítíes alebo ľubovoľné malé tréningy zručností, kde bolo treba. Naposledy v apríli 2012.
Kto chce, hľadá spôsoby. Kto nie, hľadá dôvody. Citát Henryho Forda vari najviac vystihuje moju spoluprácu so stavebnou priemyslovkou v Hurbanove v aktivite euoprojektu, ktorá sa po vyše polroku pomaly chýli ku koncu.
Musí byť politický kandidát na primátora automaticky vyradený z komunitnej diskusie o alternatívnom vzdelávaní? Nie je to diskriminácia jeho?
Mám dostať iné ako A-čko? Z voliteľného predmetu? Naše poctivé a premyslené hodnotenie s kolegyňou 3 študentky v skupine zasiahlo. S dvomi z nich som sa nestihol ani rozlúčiť a zaželať im veľa šťastia - zmizli, kým som vybehol z miestnosti.
Dokedy ešte budeš v školskom systéme? Neláka Ťa to do súkromnej sféry? Podobné otázky som dostával pred desiatimi rokmi od kamarátov, s ktorými sme zažili kopu životných zážitkov v AIESEC-u. Najaktívnejší rovesníci odtiaľ mierili po škole za dobre platenými džobmi do veľkých spoločností. Súc na fakulte už nejaký ten piatok som si vtedy pre seba túto otázku vyriešil: viac ako výška platu ma láka sloboda v mojej práci, autonómia v rozhodovaní, čomu sa chcem venovať, možnosť riadiť si množstvo svojej práce a oddychu, a taktiež aj tolerantní a vyspelí kolegovia liberálnej katedry progresívnej fakulty. Mení sa však doba, mení sa aj moje vnímanie a vo vydaní 2014 už situáciu vidím inak.
Z nadpisu článku Antisystémový Kiska? podvedome nabieha dojem negativizácie prezidentského kandidáta. Ako keby bol anarchista. Text článku už budí u mňa úplne iný dojem, takmer ako keby bol o inom. Nadpis však spraví veľa.
Cestoval som ráno osobákom o 7:24 zo Senca do Bratislavy. Prekvapilo ma nemilo, keď som po stolíkoch videl rozhádzané popri spravodajovi jednej banky aj politické letáky - konkrétne hromadu rovnakých letákov na prezidentského kandidáta dlhodobo sľubujúceho istoty.
Veľa vecí sa mi melie hlavou v posledných mesiacoch. Filmy o kultúrnych tvorcoch (Cultural Creatives) a o premene (In Transition 2.0) boli vari poslednými kvapkami.
Priateľkina septembrová aktivita skončila objednaním lacných leteniek. A tak sme sa koncom januára vybrali na 9 dní za teplom na Blízky východ. Naše cestovanie samozrejme počítalo s využitím siete CouchSurfing, nielen kvôli minimálnym ubytovacím nákladom, ale najmä s cieľom zažiť niečo extra. A veru je o čom napísať.
Dnes som skúšal Manažérsku komunikáciu, prvácky povinne-voliteľný predmet na druhom stupni. Priebeh skúšky mi ponúkol zaujímavé porovnania.
V polovici októbra spúšťali v Žiline portál na komunikáciu so samosprávou. Chameleónsky postoj žilinskej radnice celú snahu priviedol do rozpakov. Čo ma to naučilo?
Novembrový večer, poloprázdny rýchlik rútiaci sa dolným Považím hore do Žiliny. Notebook na kolenách, prekladám si texty na vyučovanie do angličtiny...
16. november, predvečer sviatočného dňa, ktorý padnutím na štvrtok pre mnohých vytvoril predĺžený víkend. Bežný študent našej univerzity je už popoludní doma, ak nie fyzicky, tak minimálne v mysli. To neplatí pre členov tvoriacej sa študentskej spoločnosti GoCo (Good Company) v rámci predmetu Povolanie podnikateľ na Žilinskej univerzite pod organizačnou taktovkou Vedecko-technologického parku.
Sobota 12.12.2009 o 12:00, Španielske námestie priamo v srdci Zaragozy. Skupina mladíkov s bubnami pozýva rezkými rytmami prizerajúcich sa do pohybu. Zhromaždenie na podporu dohody na riešenie globálneho otepľovania začína.
Horúci letný večer, presne 22 hodín. Mám X vecí na robote, no kopla ma múza. Takže mám hodinu na to, aby som ju zvečnil. Ak máte voľačo dôležité na robote, tak sa tu nezdržiavajte. A ak nemáte, tak si radšej pozrite iných blogerov, lebo ja ešte ani presne neviem, o čom to dnes bude. Ak ste nenašli, tak vás ľutujem a môžete vstúpiť...
Takú netradičnú návštevu cez Klub pohostinnosti som ešte nemal. Začiatkom mája mi životnú dráhu skrížili šiesti Kataristi.
„A to sa nebojíš, že Ti neznámi hostia niečo ukradnú?“ Touto otázkou často reagujú ľudia, keď im priblížim, ako hostím „neznámych“ ľudí u seba doma a ako to isté využívam v opačnom garde. Vďaka internetu máme výbornú možnosť rozšíriť a spestriť svoje cestovateľské zážitky a kontakty s ľuďmi z inej kultúry. Ak ju ešte nepoznáte, čítajte ďalej.
"Pyreneje sú tuhľa za rohom a ty trčíš v meste už skoro dva mesiace," prisnilo sa mi nedávno nad ránom. Veru, veru, zima sa pomaly končí, je na čase začať brázdiť najväčšie horstvo v okolí intenzívnejšie. Tak som si vyhľadal vhodného spoločníka a v uplynulý víkend podstúpil druhú úspešnú expedíciu do hôr v Španielsku, tentoraz aj s francúzskym príspevkom v Jace a okolí.
Môj pobyt v Zaragoze vstupuje do novej fázy. Na začiatku jeho druhej tretiny sa ku mne do prázdneho bytu prisťahoval Číňan Levid a zaplnil tak jednu z troch voľných izieb.